Zdravim vsetkych DPckarov, vraciam sa ku UO na DP po 15-rokoch, pokial to nebude vadit budem tu nahadzovat postupne moje starsie pribehy z UO na DP. Nie su to ziadne zazraky, boli to vtedy moje prvotiny literarne(nie ze by som po tom nejako extra pisal, skor len zopar pribehov z Fallout Online (Fonline-tiez x rokov dozadu, rusaci prerobili fallout 1-2-3 do multiplayer modu) , tak s kritikou jemne, Dakujem. Svojho casu som ich daval na mrakoplashovu pavucinku, ktora uz bohuzial neexistuje a podarilo sa mi zachranit len zopar pribehov. Diakritika tiez trosku pokulhava...
Pupok nahodil udicu hádam už po tisíci raz. Zakaždým mu špeciálne kutá katana cinkla o mešec zlatiakov pripevnený na opasku. Dnes lovil od skorého rána na Moonglovskom móle. Dopočul sa, že tu ryby berú najlepšie. Ako zistil, bolo tu natesno rybárov takže to asi bude pravda. Hneď vedľa ani nie 15 krokov si rozložil oheň Pupčok Majster. Ďalšia stávka. Kto sa skôr naučí majstrovsky ovládať náhodne vybrané remeslo. Pupčok Majster hodil kockami zdanlivo lepšie. Kuchárom bol už aj tak dobrým, aj keď mal sa ešte čomu priučiť. Pupok si vyhádzal chytanie rýb. Kedysi úplne dávno to trénoval, keď chcel prežiť v nehostinnom novom prostredí, takže tiež neobstál najhoršie. Vlastne sa aj veľmi dobre dopĺňali. Pupok chytil rybu ak sa mu to podarilo, hodil ju smerom k Majstrovi ktorý od nudy čumel do blba a niekedy dostal poriadny preplesk, keďže sa opaľoval a dostal rybou rovno cez hubu. Vtedy ju nevrlo nožom nakrájal a vymýšľal ďalší novy spôsob ako ju upraviť na ohni. Takto to išlo deň za dňom. Sem tam pribehol Gabovič ochutnať Majstrove nepodarky a doniesol drevo na oheň, keďže pilne trénoval drevorubačstvo. Len tak na vycibrenie svalov a na výrobu tela šípov. Majster si pozháňal množstvo rôznych byliniek, olejov, prísad a sledoval Gabovičovu reakciu po ochutnaní. Pupok, keďže videl čo Majster pri varení do rýb pridáva s radosťou chrúmal sušené ryby zo zásob.
“ Tfuj tak toto bolo asi najodpornejšie" zanadával Gabovič. Nestihol dopovedať a už sa nakláňal nad mólo a vracal prírode to čo jeho žalúdok neprijal.
" Hmmm" pokrútil Majster hlavou a vyčiarkol zo zoznamu prísad netopierie krídla a pavučinu.
" No len no Gabi ešte Ťa to baví?" Zachechtal sa Pupok a zahryzol do chutnej sušenej rybky. Gabovič si po črevnej očiste odpľul a preklial hodinu keď sa upísal Majstrovi ako ochutnávač, za čo mal dostať prekrásnu starobylú kušu.
“ Bodaj aj s kušou, dúfam že bude stáť za to“ dodal a vydal sa smerom do lesa po ďalšie drevo. Evidentne Majster stávku vyhrával , mal popísaných plno chutných receptov ktoré Gabi odobril a pečenie mu išlo od ruky. Zato Pupok sa s lovením stále trápil. Rýb síce nachytal, ale kvalitou nič moc.
“ Dnes to balím „ zakričal na Majstra Pupok a odložil udicu bokom. Dve hodiny a nič.
" Vieš čo? Dopeč tu gebuzinu a príď za mnou, idem sadnúť na lahodne pivko tuto vedľa do hostinca."
" Jasne, hneď prídem" odvetil Majster. Ako tak čakal na Majstra, do hostinca vošiel starý priateľ Sardes od Preatoriánov. Ako sa tak zahovorili prišlo na rybačku.
“ Ha. Tak to si na lepšieho nemohol naraziť , ja Ti mám zopár fígľov ktoré tuto na tunajšie ryby zaberú, to sa môžeme staviť!...Nebudeš stačiť ryby nosiť."
Pupkovi oči zažiarili a pozorne si zapísal čo mu Sardes vysvetľoval.
“ Fuuu tak to by som nepovedal , na to berú? Paráda to nebude problém zohnať , ale Majstrovi ani muk!"
" Jasne!“ usmial sa Sardes a zatváral dvere hostinca kde sa akurát míňal s Majstrom. Tomu potom celý večer vŕtalo hlavou čo má ten Pupok takú dobrú náladu.
Ráno vstal skôr ale Pupka nikde.
" No len no, dám mu ešte trošku náskok nech už prídem na hotové", usmial sa a pomaly si balil veci. Keď tak pomaly prichádzal k mólu už z diaľky videl hlúčik ľudí obkolesujúcich Pupka a vedľa peknú kôpku rýb.
" Tsss" to je lotor vykupuje ryby od ostatných .
“ No čo to tu je čo? Poďme rozíďte sa a hneď , šup šup , aj Ty s tým červeným koňom a plášťom. No šup, čo tak pozeráš, mám Ti pomôcť? Poďme poďme chcem tu mať kľud.“ Nervózne sa rozkrikoval Majster.
" A Ty, že sa nehanbíš podvádzať!" Pupok na neho nechápavo pozrel a až po chvíľke mu došlo čo si Majster omylom myslí.
" Ale nie! Pozeraj chvíľočku ako mi to ide až potom váž slová. A mimochodom toho vzácneho pána s červeným koňom a jedinečným plášťom si vyhodiť nemusel. Bol to jeden s najvyšších." Pousmial sa a videl ako Majster stŕpol.
" To.. to .. to .. bol...... Áno bol! Ale kašli na to, už sa stalo. Sleduj toto" a nahodil háčik. Ani nie po minúte vytiahol obrovského kapra. Takto sa to opakovalo nepretržite do obeda. Samozrejme Majster nestíhal ryby spracovávať aj piecť tak ich nakrájal na steaky a šiel predávať neďaleko k obchodníkovi. Krútil hlavou že mu to zrazu tak začalo brať. Neskutočné.
Keď sa predvečer vracal s ďalšej várky, Pupok už bol na lodi ukotvenej tesne pri móle a chytené ryby hádzal rovno do pripravenej siete. Sedel pohodlne v kresle a kričal po ňom.
" Takto je to super. Aj pohodlie aj úlovok , príjemne hojdanie.... a pozri čo som ešte ulovil" , zopár prekrásnych a hlavne veľkých rýb aké ešte ani jeden s nich nevideli.
" Ale toto je čudné, pozri." Ukázal mu fľašu s akýmsi pergamenom vnútri.
" Hmm, žeby nejaká mapa pokladu?" Nadhodil Pupok.
" Hneď to otvorím a uvidíme. Ee počkaj chvíľku , je celá mokrá ešte sa pergamen rozmočí a bude nám na nič. "
Schytil fľašu a položil ju na slnko.
" Dobre teda." A nahodil ďalšiu návnadu. Majster si premiestnil veci na loď a začal si pripravovať prísady na ďalšie pečenie, keď tu zrazu začalo loď nepokojne nadhadzovať a hladina sa nepríjemne vlnila.
" Hehe to bude úlovok ..." začal sa tešiť Pupok a pasoval sa s udicou. Keďže už loď kymácalo poriadne, Majster prestal ukladať porozhadzované veci a pozeral cez zábradlie čože to bude za úlovok.
" Už to bude, už to bude!" veselo pokrikoval Pupok. V tom mu našponované lanko udice povolilo a zvalil sa do kresla. Akurát stihol zaregistrovať že na konci lana ktoré povolilo bol mosadzný kľúčik ktorý mu preletel tesne okolo hlavy a zabodol sa do trámu lode.
" Fuuu to bola sila. Do frasa aj s kľúčikom, ako mohol tak silno držať na dne", nedalo mu. Nervózne vyťahoval kľúčik a Majster sa s úškľabkom otočil a šiel pozbierať rozhádzané veci. Ale akosi mu niečo nesedelo , hladina bola zrazu nepokojná. Otočil sa , rozhliadol, ale žiadnu loď ktorej vlny to mohli spôsobiť na blízku nezbadal, nijakú loď od ktorej by sa zdvihli tak vysoké vlny. Pokrčil plecom a začal vyťahovať bylinky, ktoré chcel vyskúšať na novom pokrme. Nestihol však vytiahnúť ani prvú, keď sa spod lode ozval hrôzostrašný zvuk. Loď sa začala opäť strašne kymácať. Obom sa pohľady stretli a vzápätí začali hľadať nejaké zbrane. Majster našiel veľkú panvicu ktorá sa mu zdala najviac nebezpečná a Pupok vytiahol svoju milovanú katanu. Hladina sa otvorila a na loď sa vyhodil obrovsky morský had ,čo spôsobilo značné naklonenie lode. Majstra prehodilo cez palubu a dopadol tvrdo na mólo, Pupok sa skĺzol ku protiľahlému zábradliu , katana mu vypadla a keď sa obzrel, pozeral tvárou v tvár škaredej príšere. Schmatol udicu ležiacu nablízko a začal s ňou bezhlavo obrovského hada mlátiť po hlave. Keďže bol had na zemi pomalý Pupok stíhal uhýbať jeho výpadom a krúžil okolo neho bijúc ho s už dolámanou udicou.
" Neviem nájsť ten meč, krucinál !" kričal na Majstra ktorý, sa akurát prebral s dopadu. Videl ako sa snaží Pupok odlákať hada na koniec lode, aby vedel rýchlo prebehnúť cez mostík na breh. Do vody by skákať nebolo rozumné, možno tam bol ďalší had. Pupok hodil po hadovi panvicu, ktorú stále zvieral v ruke. Samozrejme sa od neho len odrazila a nič sa mu nestalo,ale stačilo to na to , aby had zisťoval ďalšieho útočníka a Pupok prebehol na mólo.
" Čo teraz?" Ustupujúc k pevnine,
" Ten had je nazúrený a evidentne si na nás chce pochutnať. Zdráhame?"
" Čosi! však nám doláme loď. pozri aký je veľký."
" A načo vlastne platíme dane? „Strááááž“ " hlasno zakričal Majster. Pupok sa chytil za hlavu. Pobrežná stráž vzápätí pribehla a jedným mocným švihom s obrovskou halapartňou hada preťala v pol.
" Tak, hotovo.To už je šiesty prípad útoku hada na ľudí " poznamenala si stráž do denníka a zmizla v čarovnom opare. Majster sa zamračil.
" To sa ani nepozdravil?"
" Joooj, s Tebou je to strašné, však mal plne ruky prace, si nevidel ? ? ?"
" Dobre dobre ale pozdraviť mohol....." Pokojne vyšli na loď , poupratovali bodrel a začali sa venovať Majster pečeniu a Pupok chytaniu s novou udicou. Slnko krásne svietilo , ticho preťalo len občasné Pupkovo zanadávanie, keď chytenú rybu ktorú, hádzal Majstrovi alebo do siete v letku chytila čajka. Zaťal päste , zahromžil smerom k odlietajúcemu úlovku a chytal ďalej. Medzitým si ďalšia čajka sadla na vrchol sťažňa a čakala...
Majster odmeriaval ďalšiu dávku byliniek, keď v diaľke zbadal prichádzajúceho Gaboviča. Postavil sa , ponaťahoval keď zrazu okolo neho preletel veľkou rýchlosťou ďalší mosadzný kľúčik. Hneď nato okolo neho preletel Pupok a čo mu hrdlo ráčilo kričal
„ Utekaaaaaj Krakeeen!!!!“ Majstrovi viac netrebalo. Kraken bol známi svojou úspešnosťou v zabíjaní na jednu ranu aj na diaľku. Na hladine bolo počuť špliechanie chápadiel o vodu a čudné mumlanie. Gabovič tiež strhol koňa, ale počkal Pupka aj Majstra, pomohol im nasadnúť na chudáka koňa a trielili smerom k najbližšiemu domu. Dupot kopýt prerušil náhly výbuch hneď za nimi. Oheň ich ošľahol a všetci spadli s koňa rovno do tekvicového záhonu pri dome. Kôň odbehol o kúsok ďalej. "
" Ani sa nepohnite!. Kraken s vody nevylezie a ani stráž sa za ním neodváži. Keď nás nezbadá, zalezie naspäť do vody. Aspoň som toľko počul s rozprávania" dodal Pupok. Chvíľku počkali a keď kraken zmizol, rýchlo utekali z dohľadu, pretože práve zničili skoro polku úrody tekvíc miestnemu obchodníkovi. Mal dosť neurotickú povahu a bol bývalý žoldnier, takže radšej by boli, keby mu nemuseli vysvetľovať čo sa stalo...
" Tak mne na dnes stačilo" poznamenal Majster čistiac si posledné škvrny od tekvice.
" No myslím, že máme všetci na dnes dosť!"
" Ale nie! Ešte tu máme tu fľašku!" Ktorú v zapätí položil na stôl Pupok.
" Nóoo, kto to otvorí? "
" Daj to sem!" Zreval Gabo a otvoril fľašku, z ktorej vypadla akási mapa. Zošúlaná vo zvitku, jemne nahnedlá a po okrajoch rozstrapkaná. Evidentne stará mapa, na ktorú svietilo slnko až privelmi dlho.Jemne ju otvorili a chvíľku na ňu všetci traja tupo hladeli .....
" Dáva Vám niečo z tejto čmáraniny zmysel? " Spýtal sa Gabovič.
Pupok pár krát prebehol očami po celej mape, ale ako velmi sa snazil vyzerat mudro, mal az privelmi prihluply výraz....
" Absolútne nič..." poznamenal nakoniec a opäť sa začal tvárit normálne...
" No, vidím to tak, že navštívim priateľa Budíka, ktorý nám ju vylúšti." Poznamenal Hraničiar Pupčok, ktorý sa pravé vrátil z lovu a od dverí uvidel troch urastených chlapov ako sa bezmocne naklánaju nad malou mapkou na stole.
Pupčok Dvorný Bard Lorda Elrica a Hraničiar Jeho Výsosti.
Z Pupčokovho pera....
Re: Z Pupčokovho pera....
Velmi dobre citanie len tak dalej 